Deň ústavy
DEŇ ÚSTAVY
Zahučte, hory zelené,
spievajte, rieky spenené,
vtáčatá v letnom rozlete
rozneste správu po svete:
pod lipkou vlastnej ústavy
sťa nádej, keď sa uzdraví,
zastali verní Slováci
za Božiu pravdu horiaci.
Po tisícročnej porobe
po hurbanovskej podobe
pod krídlom vlastnej zástavy
voľakedajší panslávi
sú vlastnej vlasti vlastníci !
Slza dojatia na líci
nie je prejavom slabosti -
je dokumentom vďačnosti.
Štát nie je dielom náhody.
Tak ako iné národy
ctíme si svoje symboly.
Národ tých, ktorí s ním boli
odvážni, hrdí, statoční,
vybojujúc boj stáročný,
spomínať bude na veky.
Nuž ponad dávne náreky
nech žije naša ústava,
aj každý, kto ju uznáva !
Nech krkavcom a šakalom
v očiach so zradným zákalom
spiežovec slnka z Kriváňa
do končín sveta vyzváňa,
že my s ním svoje hudieme:
boli sme, sme - a budeme !