Vítam Vás na mojej stránke, ktorá je venovaná literatúre a mojej rodine.
Teraz, keď som sa rozhodla otvoriť si na internete vlastnú webovú stránku, mám už 83 rokov. Narodila som sa na Ukrajine v miešanom manželstve (otec Slovák, zajatec v prvej svetovej vojne na Ukrajine, mama Ukrajinka). S rodičmi sme sa presťahovali na Slovensko v roku 1931. Vtedy som mala tri a pol roka. Vyrastala som v Nitrianskej Blatnici, kde som úspešne ukončila 8 tried ľudovej školy a už od štrnástich rokov som sa musela živiť ako pomocnica v nemocničnej kuchyni v Piešťanoch, neskôr v Bratislave. Po čase ma preradili do administratívy, kde som sa naučila a zdokonalila v účtovníctve. Túto prácu som vykonávala aj potom, keď som sa vydala do Trenčianskych Teplíc, kde žijem doteraz.
NOVINKY :
Druhé rozšírené vydanie rok 2011.
Z LÁNSKYCH SNEHOV
Poviedky a básne
KRÉDO
Do samej smrti
pre druhých pracovať
na sebe.
Autorka nám dovoľuje nazrieť do krajiny jej detstva s odstupom času. Necháva nám vybrať si, stotožniť sa, možno aj pousmiať, poronávať, ale aj snívať... Z tých mnohých krásnych chvíľ vybrala pre nás práve čas vianočný - možno pre tú symbolickú čistotu ducha, ktorú evokujú vari vo všetkých nás biele Vianoce. Tomuto dielku chcela dať názov Knižka plná snehu. Na pozadí takejto kulisy nám približuje život na dedine s epizódnymi postavičkami, možno niekedy bizarnými, rozvíja ich príbehy, vyberá z nich hrozienka dobroty a lásky, je zhovievavá k ich nedostatkom, rámcuje ich krásnou dedinskou prírodou...
V priebehu mája a júna 2011 Katarína Hudecová nechala urobiť dotlač knižky TRBLIETANIE MEDI MRAKMI, ktorú vydala v roku 2008. Kniha obsahuje ľúbostnú poéziu, osemnásť balád – zveršovaných príbehov odpozorovaných zo života. Po nich nasledujú básne príležitostné, hodiace sa Zborom pre občianske záležitosti alebo účastníkom súťaží prednášania umeleckého slova. Na konci knižky uvádza 120 trojverší HAIKU.
Ďalšou knižkou je druhé vydanie MANON ROKU 2000. Jej prvé vydanie vyšlo r. 2004. Je parafrázou dielka Abbé Prévosta Manon Lescaut, aktualizovaním príbehu do súčasnosti, pretlmočeného do veršov v slovenčine:
Ukážka 1. a poslednej strany knižky:
Oprášená stará story -
príbeh istej božej stvory.
Aj keď dá mu iné znenie
čas, rád nám ho pripomenie.
Len to isté slnko žiari.
Iný motýľ, inej jari,
z inej kukly znovu vzlietne
obšťastňovať kvety letné.
Taká je aj ľudská duša:
kým si sama nevyskúša
žitia svojho slasti, strasti,
poväčšine na nešťastí
blížneho sa nepoučí.
Zopár mladíkov sa lúči
na nádvorí gymnázia.
Mladosť - večná hybná sila! -
po úspechu túžba vrúcna,
bujarosť z vlastného súcna
z klietky vypusteným levom
prejaviť sa žiada spevom:
„Tešili sa na prázdniny,
netrápili sa predstavou,
že sa niekto zahrá s nimi
na bláznov s hlavou deravou.
Absolventi gymnázia
nevedia, či sú prijatí -
na 'výšku'je invázia,
či riskovať sa vyplatí?
...........
Už dávno nie som tá istá -
zneuctíš oltár ružou planou.
Čas láske pascu nachystá,
do ktorej vletí slabá Manon."
„Pre mňa vždy budeš sväticou."
Vďaka za veniec z nežných slov.
O, Pane! - nerozlúč ma s ním,
z anjela môjho kríž svoj sním -
ak musíš —potom nad hrobom
kríž lásky postav nám obom! —
v predstave to už vidím, hľa..."
A naposledy vydýchla.
Smrť, potvrdiac svoj majestát,
víťazne mohla zaplesať -
svedkom tej chvíle nebol nik,
len vesmír počul jeho vzlyk.
"Ak už si mi ju, Bože, vzal
skôr než by som ju pomazal,
verím, že ty jej odpustíš.
Rekviem vo mne trochu stíš —
chcem poďakovať za tvoj dar
lásky, čo patrí na oltár.
Tvoja pravda je odkrytá -
len hmotná krása odkvitá -
duch bude žiariť jasom sviec.
Dovoľ mi, Bože, nakoniec
pobozkať ruže bledých líc.
Ach! - Manon roku dvetisíc!!!"